Prezident Si Ťin-pching dohliada na najrozsiahlejšie a najbrutálnejšie utláčanie v Číne za celé desaťročia. Režim umlčiava disidentov, zatvára mimovládky, nezávislá žurnalistika už nejestvuje, obmedzuje sa komunikácia cez internet, Hongkong bráni svoje obmedzené slobody.
A pre Ujgurov a ďalších turkických moslimov Peking vybudoval najrozsiahlejší sledovací systém kombinovaný so zadržiavaním a núteným indoktrinovaním vyše milióna ľudí.
Pekingu záleží na tom, aby sa tieto hlboko znepokojivé trendy vyhli medzinárodnej kritike. Už dávno cenzuruje, čo môžu ľudia hovoriť v Číne a teraz sa pokúša cenzurovať kritiku na celom svete. Pri tejto snahe čoraz viac ohrozuje celý medzinárodný systém, ktorý chráni ľudské práva na celom svete.
Niektorí diktátori a autokrati, ktorým sa tiež nepáči kritika pre ich porušovanie ľudských práv, s Čínou radi spolupracujú. Iní sa jednoducho nechali kúpiť, napríklad v rámci mnohomiliardového čínskeho infraštruktúrneho a investičného programu Jeden pás, jedna cesta.
Ľudskoprávny bumerang
Niektoré európske vlády čelili hrozbe, že ich Peking odstrihne od prístupu k čínskemu trhu, ktorý dnes predstavuje šestinu svetovej ekonomiky. Čínska vláda túto hrozbu používa ako súčasť svojej taktiky „rozdeľuj a panuj“, ktorá zvlášť Európskej únii komplikuje nachádzanie konsenzu v prístupe k Číne.
Peking si za hlavný cieľ zvolil OSN. V Rade ľudských práv OSN Čína útočí praktický každú ľudskoprávnu iniciatívu, ktorá ostro kritizuje akúkoľvek konkrétnu krajinu. Čínska vláda je pevne odhodlaná vyhnúť sa akejkoľvek diskusii o Ujguroch v newyorskom sídle OSN. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres odmietol verejne žiadať ukončenie masové zadržiavanie turkických moslimov v Číne.
V Bezpečnostnej rade OSN Čína spolu s Ruskom blokuje zásah na miestach humanitárnych katastrof, ako je Sýria, Mjanmarsko či Venezuela. Peking radšej nechá obete svojmu osudu, ako by vytvoril precedens ochrany ľudských práv, ktorý by sa mu mohol vrátiť ako bumerang.
Európske vlády začali chápať, ako Čína ohrozuje globálny systém ľudských práv. Európska únia v Rade pre ľudské práva niekoľkokrát rázne komentovala postup Číny voči Ujgurom, čo sa stalo podkladom najväčšieho spoločného vyhlásenia, ktorému kedy Číny čelila.
Pravidelne sa ozýva aj Európsky parlament, ktorý v decembri udelil prestížnu Sacharovovu cenu uväznenému ujgurskému akademikovi Ilhamovi Tohtimu.
Dvojaký meter
EÚ a jej členské vlády však môžu urobiť viac. V prvom rade, európski predstavitelia, ktorí sa stretávajú s čínskymi, by mali uznať, že ich tichá diplomacia účinne nepomáha rozvoju ľudských práv. Ak čínski občania nepočujú hlas európskych lídrov, slová veľa nezmenia.
Európske vlády by sa tiež mali vnímať pravidelné európsko-čínske rozhovory o ľudských právach ako ďalšiu príležitosť riešiť tieto otázky, nie ako výhovorku, prečo na summitoch vyššej úrovne verejne nezmieňujú tému ľudských práv. Zvlášť dôležité je to v prípade Nemecka, ktoré počas svojho predsedníctva v druhej polovici roka 2020 pripravuje veľký summit EÚ-Čína v Lipsku.
Európske vlády by nemali Čínu merať iným metrom ako iným. Ak chcú, aby sa mjanmarskí predstavitelia zodpovedali za správanie voči Rohingom, prečo by sa čínski predstavitelia nemali zodpovedať za postup voči Ujgurom. Ak sú ostražití voči ruskej či saudskoarabskej snahe kúpiť si legitimitu a odpustok za porušovanie ľudských práv, prečo nie v prípade Číny?
Ak podporujú debatu o porušovaní ľudských práv v Izraeli, Mjanmarsku či Venezuele, prečo nie v Číne? Mnohí právom kritizujú, ako Trumpova vláda na mexicko-amerických hraniciach oddeľuje deti od rodičov, prečo tiež nekritizujú oddeľovanie ujgurských detí od ich rodičov?
Spolu sme silnejší
A napokon, európske vlády by sa nemali poddávať čínskej stratégii „rozdeľuj a panuj“. Keď rokujú s Čínou samostatne, často si zvolia mlćanie, ale keď sú spolu, rovnováha moci sa preklopí na druhú stranu.
Za ideálnych podmienok by všetky členské krajiny EÚ mali hovoriť jedným hlasom, ale jediný odštiepenec zmení silné vyhlásenie na chaos. V takých prípadoch je lepšie pripraviť spoločné stanovisko čo najväčšieho počtu európskych vlád, ktoré sú ochotné pevne čeliť čínskych útokom na ľudské práva – vrátane britskej vlády po brexite. Iste, čínska vláda bude hroziť ekonomickou odvetou, ale jej hospodárstvo nemôže bojovať so všetkými naraz.
Navyše, Európa má vlastné hospodárske požiadavky – napríklad trvanie na tom, že všetky spoločnosti zaručia, že ich dodávateľské reťazce sa neopierajú o nútenú prácu Ujgurov, ako sa to dnes v Číne deje.
Ide o to, aby všetky Európske vlády pochopili nutnosť čeliť útokom čínskej vlády na medzinárodný systém ľudských práv. V stávke sú desaťročia pokroku pri ochrane ľudských práv. A s nimi aj naša budúcnosť.
